Základné poznámky k biológii rýb     

Anatomické delenie tela rýb. Delí sa na tri časti: hlava, trup, chvost                                            

Plutvy rýb a ich pomenovanie                                                        

• párové: prsné, brušné plutvy,
• nepárové: chrbtová, chvostová, análna a u niektorých rýb (u nás lososovitné, lipňovité a síhovité) tuková plutvička.

Funkcia kože rýb, časti z ktorých sa skladá. Koža tvorí bariéru medzi organizmom rýb a vodným prostredím, nerohovatie, obsahuje množstvo hlienovitých buniek. Má tri vrstvy:

• kutikula: je horná vrstva pokožky,
• zamša: nachádza sa pod pokožkou, je podstatne hrubšia a u mnohých rýb sa v nej nachádzajú šupiny, ďalej tiež krvné cievy, zakončenia nervov a pigmentové bunky (umožňujú zmenu farby rýb),
• šupiny: sú ploché kosti, zväčšujú sa rastom tela, môžu mať rôzne tvary, dá sa podľa nich určiť vek rýb.

Kostra rýb - je tvorená osovou kostrou, do ktorej patria kosti hlavy, chrbtica, rebrá, svalové kostičky a kosti párových a nepárových plutiev.

Svaly tvoriace telo rýb, delíme ich na dve skupiny:

• hladké svaly: riadia pohyb vnútorných orgánov, sú nezávislé na vonkajšom prostredí, 
• priečne pruhované svaly: reagujú na vonkajšie podráždenie, najmohutnejšie svaly rybieho tela tvoria svaly trupu a chvosta, slúžia ako hlavný orgán pohybu rýb

Zloženie tráviacej sústavy rýb

• postupnosť - ústna dutina, hltan, pažerák, žalúdok, črevo, análny otvor,
• u kaprovitých rýb sa pred vstupom do pažeráka nachádzajú zuby na drvenie potravy (pažerákové zuby), kaprovité ryby nemajú žalúdok, pažerák prechádza priamo do čreva,
• na konci žalúdka sú u niektorých rýb umiestnené pylorické prívesky (napr. ostriež), ktoré zväčšujú tráviacu plochu, najviac je ich u lososovitých rýb medzi priame tráviace orgány patrí aj pečeň.

Dýchanie rýb

• hlavným dýchacím orgánom rýb sú žiabre, v ktorých dochádza k výmene plynov medzi krvinkami a vonkajším prostredím, krv je tu okysličovaná,
• existujú aj núdzové spôsoby dýchania, ako napr. cez kožu, črevom, dutinou ústnou.

Plynový mechúr

• je to hydrostatický orgán uložený pod chrbticou a obličkou, k jeho naplneniu dochádza krátko po vyliahnutí,
• jeho tvar a stavba sú rozdielne, u niektorých čeľadí zostáva spojený s tráviacou trubicou (kaprovité, lososovité), lososovité ryby majú jednokomorový pretiahly tvar, kaprovité zasa zaškrtený na dva oddiely,
• u rýb býčko a hlaváč chýba.

Cievna sústava u rýb. Tvoria ju srdce, cievy, tepny a žily.

• srdce, ktoré je čerpadlom krvi má jednoduchú stavbu, je to vlastne žilový orgán, pretože do neho prúdi iba odkysličená krv,
• cievy, ktoré vedú krv do srdca sú žily a cievy, ktoré odvádzajú krv zo srdca sú tepny.

Močopohlavná sústava rýb

• obličky rýb sa nachádzajú pod chrbticou po oboch jej stranách,
• dva močovody u rýb vyúsťujú na močopohlavnej bradavke z tela rýb von,
• pohlavné orgány rýb sú párové, uložené v dutine telovej po stranách obličiek,
• samičie pohlavné orgány sú vaječníky, produkujú pohlavné bunky - ikry, samčie pohlavné bunky - spermie produkujú semenníky,
• k oplodneniu ikry spermiou dochádza vo vonkajšom prostredí mimo tela ryby.

Nervová sústava u rýb

• nervová sústava sa delí na centrálnu nervovú sústavu tvorenú mozgom a miechou,
• periférnu nervovú sústavu, zabezpečujúcu spojenie hlavne svalov a zmyslových orgánov s mozgom a miechou,
• vegetatívnu nervovú sústavu, umožňujúcu automatickú prácu vnútorných orgánov.

Zmyslové orgány rýb

• čuchový orgán, tvoria  čuchové jamky uložené nad  hornou čeľusťou,  
• chuťový orgán, tvoria ho chuťové bunky uložené u rýb vo fúzoch, na pyskoch, podnebí, žiabrových oblúkoch,
• hmatové bunky, ktoré sú uložené v orgánoch uložených hlavne na hlave,
• bočná čiara, tvorená zmyslovými telieskami zaznamenáva aj tie najmenšie otrasy a vlnenie vody,
• oči rýb sú prispôsobené k videniu vo vode, nie sú chránené viečkami a nemajú slzné žľazy,
• sluchové orgány a orgány rovnováhy u rýb reprezentuje vnútorné ucho, ktoré je zložené z blanitého bludiska.

Čeľade a druhy rýb žijúce vo vodách SR – čeľadí je 21: mihulovité, jeseterovité, klariasovité, lososovité, lipňovité, štukovité, blatniakovité, kaprovité, pĺžovité, slížovité, sumcovité, sumčekovité, úhorovité, treskovité, pichľavkovité, ostračkovité, ostriežovité, býčkovité, hlaváčovité, živorodkovité, cichlidy. Celkovo žilo u nás v 80. rokoch minulého storočia 70 druhov rýb, v súčasnosti však k nim pribudli ďalšie invázne druhy rýb a živočíchov.

Petrov zdar